Partnerstvo pre znižovanie dopadov klimatickej zmeny na rozvoj

ClimCross Development: Partnerstvo pre znižovanie dopadov klimatickej zmeny na rozvoj
 

Hlavný cieľ: Zvýšiť odbornú pripravenosť a vytvoriť sieť relevantných inštitúcií s cezhraničným presahom na efektívne adresovanie negatívnych dopadov zmeny klímy na rozvoj cezhraničného regiónu Košický kraj - Borsod-Abaúj-Zemplén župa (Borsod-Abaúj-Zemplén megye) na príklade Mestskej časti Košice - Západ a mesta Miškolc (Miskolc város). 
Partneri: Karpatský rozvojový inštitút – odborný garant, Mesto Miškolc, Zold Akcio - odborná MVO, Maďarsko
Doba trvania: január 2013 - marec 2014
Celková čiastka:  149 842 €  
Financovanie: Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007-2013, Štátny rozpočet SR, vlastné spolufinancovanie

Výsledky a výstupy projektu v rámci blokov zrealizovaných aktivít:

1. Budovanie kapacít pre adaptáciu na dopady KZ
Budovať odborné kapacity v téme projektu  bol a stále je nevyhnutný faktor pre porozumenie témy a realizáciu potrebných krokov. Nesústreďoval sa len na vzdelávanie pracovníkov partnerov projektu, ale aj na ďalšie, v projekte identifikované odborné inštitúcie relevantné pre realizáciu adaptačných opatrení na dopady zmeny klímy (správcovia zelene, povodí, združenia podnikateľských subjektov a pod.), ktoré by sa mali danou témou zaoberať aj po skončení daného projektu.
V rámci tohto bloku aktivít boli zrealizované dva vzdelávacie semináre, 26.9. 2013 v Košiciach a 15.10.2013 v Miškolci. Ich cieľom bolo zvýšiť akcieschopnosť miestnej verejnej správy reagovať na dopady zmeny klímy cez zvýšenie uvedomenia, rozšírenia vedomostí ako aj cez praktické príklady adaptačných procesov a opatrení. Semináre boli určené pre zástupcov (volených a výkonných) miestnej samosprávy v Košiciach, pre zástupcov relevantnej miestnej štátnej správy s pôsobnosťou v meste Košice ako aj pre zástupcov odborných inštitúcií.

Na stiahnutie:
Program seminára v Košiciach
Tlačová správa

Súčasťou prvého bloku aktivít bolo publikovanie príručky „Adaptácia na zmenu klímy –naliehavá úloha miest“. Príručka je zameraná výlučne na mestá a ich adaptáciu na zmenu klímy. Sú v  nej aktualizované údaje o globálnom vývoji zmeny klímy či jej vývoji na Slovensku, ako aj o vývoji európskeho a slovenského strategického rámca pre adaptáciu. Prakticky úplne novou je kapitola Proces adaptácie na zmenu klímy v mestách, v  ktorej sú popísané kroky prípravy adaptačného plánu na zmenu klímy, nástroje miest na jeho implementáciu, ako aj zdroje informácií, kde mestá môžu nájsť ďalšie údaje o existujúcich relevantných iniciatívach, projektoch či prístupoch k  adaptácii miest na  EÚ úrovni. Kapitola týkajúca sa konkrétnych adaptačných opatrení je aktualizovaná s  novými informáciami o  ich účinnosti a  nákladoch  s  dôrazom na  tie, ktoré sa priamo dotýkajú miest. Prípadové štúdie uvedené v tejto príručke sú unikátne, spracované priamo z aktivít, ktoré metodicky viedol a realizoval (či podieľal sa na realizácii) Karpatský rozvojový inštitút spolu s poprednými sektorovými odborníkmi v SR.

Na stiahnutie:

2. Vytvorenie strategických plánov pre adaptáciu na dopady klimatickej zmeny
Zostavenie adaptačných stratégií je nevyhnutným predpokladom pre spoločné a koordinované kroky v tejto oblasti. Na základe klimatologického hodnotenia sa adaptačná stratégia Mestskej časti Košice – Západ zamerala na rast častosti a intenzity vĺn horúčav. V meste Miškolc sa zamerali na problémy spôsobené záplavami.

Na stiahnutie:
Opis minulých, súčasných a očakávaných efektov a dôsledkov zmeny klímy na mesto Košice a okolie
Stratégia adaptácie Mestskej časti Košice – Západ na rast častosti a intenzity horúčav

3. Rozšírenie iniciatívy, poznatkov a skúseností na celé cieľové cezhraničné územie a aj za jeho hranice
Jeden z kľúčových aspektov projektu je jednak zaistiť, aby sa jeho výstupy a výsledky stali dostupnými pre subjekty lokálnej verejnej správy a ostatné relevantné inštitúcie a súčasne iniciovať dialóg o zmierňovaní dopadov zmeny klímy medzi subjektmi samosprávy, štátnej správy a ďalších inštitúcií (štátnych lesov, povodie rieky Hornád, odborné organizácie) v danom cieľovom území. Súčasne je cieľom tejto aktivity šíriť poznatky aj do iných maďarsko-slovenských prihraničných regiónov.
V rámci tohto bloku aktivít bola 26. marca 2014 zrealizovaná konferencia „Pripravenosť miest na zmenu klímy a extrémy počasia“, ktorej cieľom bolo motivovať k systémovým aktivitám zmierňujúcim dopady zmeny klímy v mestskom prostredí. Konferencia bola určená pre zástupcov miestnej a regionálnej samosprávy v Prešovskom samosprávnom kraji a Košickom samosprávnom kraji (volených a výkonných), pre zástupcov relevantnej miestnej štátnej správy s pôsobnosťou v regióne ako aj pre zástupcov odborných inštitúcií. Obdobná konferencia sa uskutočnila predchádzajúci deň aj v Miškolci.

Na stiahnutie:
Program konferencie
Prezentácie
Tlačová správa

Okrem konferencie boli súčasťou tretieho bloku aktivít aj návrh systém poskytovania poradenstva a koordinácie aktivít v tejto oblasti a spoločný projektový zámer.

Sumárne zhrnutie projektu:
Horúčavy v Košiciach spôsobujú každoročne stovky kolapsov a v roku 2012 si vyžiadali aj jeden ľudský život. Preto sa samospráva Mestskej časti Košice – Západ v spolupráci s  Karpatským rozvojovým inštitútom zamerala na zmierňovanie dopadov tohto extrémneho prejavu počasia na svojom území, ktorý svojimi analýzami potvrdili aj klimatológovia. 
Hlavnou aktivitou dvojročného spoločného projektu bolo vypracovanie „Stratégie adaptácie MČ Košice - Západ na rast častosti a intenzity horúčav“, ktorého kľúčovými časťami boli hodnotenia zraniteľnosti ľudí a infraštruktúry na horúčavy a plán realizácie aktivít. Analyzovalo sa, kde žije najviac ľudí osobitne citlivých na horúčavy, a to starí ľudia, predovšetkým nad 75 rokov, malé deti do 4 rokov, či v akom technickom stave sú budovy v ktorých obyvatelia žijú, keďže nezateplené budovy prepúšťajú viac tepla. Zisťoval sa tiež počet ľudí žijúcich na prvom a druhom poschodí pod strechou nezateplenej budovy - podľa výskumov v Nemecku je teplota v týchto bytoch niekedy až o 4°C vyššia než na ostatných poschodiach, kvôli prestupu tepla zo strechy aj nahrievaniu bytu zo spodných poschodí. Sledoval sa aj rozsah povrchov, ktoré absorbujú a uvoľňujú teplo (napr. spevnené asfaltové plochy), alebo ktoré prostredie aj počas horúčav ochladzujú (parky pokryté na väčšine plochy stromami – v tých sú teploty nižšie oproti napr. parkovisku až o 10-12°C a ochladzujú okolia až do vzdialenosti tak veľkej aká je ich rozloha). Posudzovala sa aj  napríklad dostupnosť a kapacita zdravotníckej pomoci, vedomosti obyvateľov o tom, ako sa správať počas horúčav atď. Vďaka tejto analýze  bolo potom možné efektívnejšie rozhodovať o tom, kde je potrebné realizovať aké  opatrenia pre zmierňovanie následkov horúčav.

Mapa lokalít, ktoré sú najviac zraniteľné na vlny horúčav (čím tmavšia farba, je lokalita zraniteľnejšia).

Opatrenia pre ochranu zdravia ľudí pred horúčavami sú v pláne rozdelené do ôsmich programov. Príkladom navrhovaného opatrenia je  potreba prekrytia frekventovaných peších trás a detských ihrísk  stromami, ktoré budú tieniť. Už toto leto sa plánuje využiť zariadenie, ktoré rozptyľuje vodnú hmlu na mieste s vysokou koncentráciou ľudí.   Pripravuje sa zadanie projektu, ktorý  zvýši pokrytie parkov stromami. V najbližších dvoch rokoch je očakávaná rekonštrukcia fontán na Luníkoch I. a II., v roku 2016 vybudovanie jazierka v Erikinom parku. Samospráva MČ Košice - Západ bude realizovať informačné aktivity o tom, ako sa správať počas horúčav, poskytne ochladzované priestory úradu s pitnou vodou pre občanov. Zástupcovia úradu mestskej časti tiež budú poskytovať bezplatné poradenstvo  ako zmierňovať horúčavy v interiéroch, či získavaní externých zdrojov.


                       

Obsah tohto projektu nereprezentuje oficiálne stanovisko Európskej únie.